News

Spoločnosť AND, s.r.o. - District Europe spustila reklamnú kampaň pre pozemky na development vo východnej časti mesta. Marketingové bannery "Kozmodrom v Liptovskom Mikuláši" či "Parkovisko ponoriek v Liptovskom Mikuláši" upriamujú pozornosť online záujemcov na všestrannosť využitia pozemku. Ďalším pokračovaním sú reklamy v printových médiách a intenzívna spolupráca s reťazou investorským, poradenských a konzultačných spoločností. Pozemok o rozlohe 4,8ha pri Lipt.Mikuláši spoločnosť oceľovala dlhé 4 roky a tvrdá práca a úsilie vyústili do jednotnej zóny v oblasti mesta, ktorú aj vďaka novému dopravnému generelu mesta môžeme označiť za budúci "hot spot" regiónu.

Request full translation of this article on info@districteurope.com Lokalita, ktorá by mohla konkurovať rakúskym Alpám, vymiera Nižná Boca vymiera. Žiadna práca, rozkopané cesty, staré opustené domy. V obci skapal pes, zhodujú sa jej obyvatelia. Ale ešte predtým, než ju ten posledný pošle do náruče archeológov, môže sa mnohé zmeniť. Na Slovensku nie je priveľa lokalít, ktoré by mohli konkurovať rakúskym Alpám. Bocania sú si svojho pokladu vedomí už celé desaťročia. A investori im dávajú za pravdu. Tak kde je pes zakopaný? Rakúsky turista by sa po príchode do Nižnej Boce pravdepodobne cítil ako v zlom sne. Zo štyroch telefónnych čísel na ponúkaný nocľah dve neexistujú, tretie je večne obsadené. Ak sa nejaké voľné miesto napokon nájde, máme smolu. „Na jeden deň, to sa mi neoplatí,“ hovorí pani v penzióne bez vchodového zvončeka. Inde by to aj išlo. Ale dnes im odišli hostia a bielizeň vymenia až zajtra. Jedno z telefónnych čísel nefunguje objektívne. Z penziónu Bocianka zostali po požiari len prízemné kamenné múry. Spasí raz Chopec Nižnú Bocu? Bocania dnes dvíhajú oči k chotáru, kde by mohol vyrásť veľký lyžiarsky komplex. Poskytol by viac pracovných miest, ako má obec duší. Pred pár rokmi v nich investor vykresal iskričku nádeje. Štvorcové metre pod vrcholom Chopca sa však v mnohom stali javiskom slovenskej podnikateľskej reality: majetkovo nevyrovnané pozemky, deravá legislatíva, priveľké očakávania obyvateľov a možno i developerov. To všetko spásonosnému projektu bráni v rozbehu. Niet inej cesty O Nižnej Boci sa „výstižne“ vyjadril kulinár Imrich Sečanský v jednej zo svojich kníh: „Zajtra toto čaro bude patriť už len minulosti.“ Čaro plné klasických dreveníc sa nachádza na priamom úseku z Pohronia na Považie v pohorí Nízkych Tatier, neďaleko Čertovice. Mnoho domov je neobývaných, iné využívajú prišelci ako chatky, prípadne pri nich veje obligátne „for sale“. Rozbité okná prezrádzajú, že predaju sa nedarí. Obec veľa šancí na rozvoj nemá. Banská „minulosť“ skončila v 19. storočí, nekvalitná pôda a nevhodné poveternostné podmienky nedávajú tunajším šance ani na poľnohospodárstvo. Chov sa stal takmer jedinou aktivitou, no na kozu v záhrade dnes natrafíte len sporadicky. Pri stožiari na lúke pod Chopcom priviazaná krava, jedna z posledných domajších, pošla pred niekoľkými týždňami. „Niet inej cesty, aby obec ožila, aby rástla. Lokalitu ako vhodnú na výstavbu vyspelého lyžiarskeho strediska potvrdil aj predseda technickej komisie Medzinárodnej lyžiarskej federácie, keď tu robil koncepciu oblasti pre investora z Talianska,“ tvrdí starosta Nižnej Boce Jozef Böhmer. Sám sa vyzná. Tri desaťročia pracoval v Jasnej v horskej záchrannej službe, desať rokov ako náčelník pre Nízke Tatry. Nielen vhodné podmienky, ale i potenciálnu rentabilitu lokality posvätilo mnoho investorov, ktorí sem za tie roky prejavili záujem naliať rádovo stovky miliónov korún. „Lokalita nás zaujala pre výhodné lyžiarske parametre, ktoré ponúka. Určite by sme do projektu nešli, ak by bolo vysoké finančné riziko,“ tvrdí konateľ developerskej firmy Boca Resort Peter Michač. Do odhadov o termíne návratnosti sa radšej nepúšťa. „Lanovky bude prevádzkovať iný investor ako ubytovacie zariadenia, tam môže byť ziskovosť odlišná.“ Investori po lokalite poškuľujú i napriek tomu, že sa nachádza v lyžiarsky exponovanom území. Neďaleko sú Donovaly, Malinô Brdo a Čertovica, navyše obec je zaseknutá v doline s priechodnosťou jednej krkolomnej cesty. „Lokalita nemá konkurenciu v pohorí Nízkych Tatier. Je tu dostatok vody na zasnežovanie, na svahoch sú lúky dlhé vyše kilometra, hore pokračujú strmé svahy. Bolo by tu lyžovanie pre začiatočníkov i pre nadpriemerných a špičkových lyžiarov,“ myslí si skúsený lyžiar J. Böhmer. „Vrátili by sa ľudia, boli by financie na skultivovanie obce.“ Nedorozumenie? Aj pod Chopcom ešte pred sedemnástimi rokmi fungoval lyžiarsky vlek, začiatkom deväťdesiatych rokov ho však ľudia rozobrali. S lokalitou na lyžiarske stredisko ráta územný plán obce ešte z roku 1973. Každý investor sa však na opätku obrátil, len čo nazrel do katastra. Rozdrobené pozemky, o ktorých sa ani poriadne nevie, komu patria, sú investične nebezpečné. Preto Bocania pookriali, keď investícia začala naberať reálne kontúry. V krátkom čase po sebe v roku 2003 do kancelárie vtedajšej starostky Marcely Herichovej vpochodovali dvaja záujemcovia. Jedným z nich bola firma Diverso, druhým práve Boca Resort, patriaca do portfólia Ladislava a Martina Rehákovcov. Zastupiteľstvo sa napokon rozhodlo pre nich. Ako tvrdí súčasný starosta obce J. Böhmer, z 35 hektárov, ktoré vraj Boca Resort potrebuje na prvý výkop, je po dvoch rokoch vykúpená tretina. Tomuto investorovi, ktorý sa lokality reálne chytil, však dnes nevie prísť na meno. Deklarovali, že stavať budú len vtedy, ak vykúpia celú plochu, čo údajne nie je možné. „Všade v takýchto strediskách sa to rieši podnájmom. Ak to budú chcieť sceliť do svojho vlastníctva, nepodarí sa to ani o desať rokov. Dali obyvateľom na výber: buď predáte všetci po sto korún za štvorcový meter, alebo tu nebude nič,“ ťažká si starosta. Radšej by videl, keby developer išiel postupnými krokmi, podľa toho, ako sa mu podarí sceľovať parcely. Začal by príjazdovou komunikáciou a parkoviskom, následne by pribudli prvé lanovky a ubytovacie zariadenia. „Podľa mojej mienky, ak mali reálny záujem stavať, tak len do decembra. Vtedy prišli nové manuály pre eurofondy, kde sa dozvedeli, že môžu dostať maximálne 180 miliónov korún a za ďalších šesť rokov nedostanú ani grajciar, pretože s touto vládou nemajú dobré vzťahy. Vtedy sa rozhodli, že budú kšeftovať s pozemkami,“ domnieva sa J. Böhmer. Niekoľko sto kilometrov v bratislavskej kancelárii sa však názor na situáciu rôzni. Na otázku, koľko má vykúpených pozemkov, nám P. Michač otvorí mapu: „Urobte si názor sami,“ hovorí a ukazuje v nej červené a modré územia, v ktorých má spoločnosť majetkový podiel. Vyfarbená je viac než polovica lokality, teda podstatne viac, ako sa nazdáva starosta. Bocianka už lyžiarov nepohostí. Popiera, že by na prípravu areálu potrebovali celú lokalitu vykúpiť. „Pozemky pod zjazdovkami budeme prenajímať, s viacerými majiteľmi máme dohody. Ak je však na zjazdovke kúsok parcely, ktorý majiteľ chce iba predať, samozrejme, že ho kúpime.“ Pozemky, na ktorých budú stáť hotely, sú však istejšie. „My sme developer. Ak chceme presvedčiť investora, aby na nich postavil hotel, máme väčšiu šancu, ak mu poskytneme pozemok do vlastníctva. Inak to preň bude väčšie riziko a my nemusíme investora nájsť.“ Profit má však v rukách zmluvu o budúcej zmluve s jedným z majiteľov pozemkov, ktorá začne platiť až vtedy, keď bude mať developer zaviazaných celých 35 hektárov. Celkový projekt areálu, ktorý by mal priniesť niekoľko zjazdoviek, hotely na úrovni štyroch hviezdičiek, apartmány i viac než dvesto pracovných miest, však v developerskej firme vedia načrtnúť len orientačne. „Plány na výstavbu zariadení sa môžu meniť podľa toho, kde sa podarí vykúpiť pozemky. Koncom tohto roka plánujeme audit, na základe ktorého si my i investor budeme vedieť povedať, či môžeme projekt rozbehnúť v závislosti od podnikateľského rizika. A nescelené parcely rizikom sú.“ Eurofondy Predpoklad J. Böhmera, že by háčik mohol byť v eurofondoch, však naráža na realitu. Nové programové obdobie počíta s maximálnou sumou šesť miliónov eur (zhruba 180 mil. Sk) na jeden projekt. „Zmenil sa síce operačný program, ale z minuloročných informácii sa nikto nemohol domnievať, že by mohli dostať viac ako teraz,“ tvrdí Dáša Plaiová z firmy Manor, ktorá pre Bocu Resort i obec robí konzultanta v oblasti eurofondov. „Predtým síce bolo maximum vyššie, ale nik nedostal viac ako 110 miliónov korún,“ tvrdí. Napokon to môže byť úplne inak. „Vysporiadané pozemky sú nutná podmienka na čerpanie eurofondov. Musela by tam byť zmluva o predkupnom práve. Ja som zo situácie v obci mala dojem, že občania sa skôr boja toho, aby na nich niekto nezarobil. Čo je síce ich právo, ale tým sú málo flexibilní.“ Čerpať eurofondy pritom Boca Resort ani priveľmi neplánuje. Najmä preto, že by už projekt nestihli podať včas. Moment, keď mohla firma demonštrovať záujem o obec (zaviazala sa k tomu v dohode o spolupráci), nadišiel, keď obec dostala z environfondu zdroje na rozvody vody. Nezostali však peniaze na kanalizáciu a pre stiesnené priestory by sa už dedinka neskôr nemohla znovu rozkopať. „Požiadali sme preto investora, aby kanalizáciu postavil a my ju od neho kúpime, keď budeme zo strediska profitovať,“ tvrdí J. Böhmer. Bývalá richtárka M. Herichová totiž do dohody zakomponovala garanciu, že obec bude mať so strediska aj priamy zisk niekoľkých percent ročného obratu. Boca Resort financie poskytla, ale starosta sa obáva, že ak by k výstavbe strediska nedošlo, vznikne im deväťmiliónová sekera. „Bola to zmluva na návrh obce. Nebola to pôžička, pretože obec s rozpočtom 1,8 milióna korún nemôže takú vysokú sumu dostať, ale zmluva o budúcej zmluve o kúpe. Nastavená bola tak, že jej splácanie je viazané od termínu, keď budú obci plynúť zo strediska zisky,“ tvrdí P. Michač. Čiže, ak sa nič nepostaví, firma o peniaze príde. Mŕtve duše Príčina, prečo sa do Chopca ešte nezahryzli bagre, tkvie podľa P. Michača v inom. Letmí pohľad do mapy s rozpísanými parcelami prezrádza, že pustiť sa do majetkového vyrovnávania je prinajmenšom odvážne. V lokalite Horné lúky, kde sa plánuje stredisko umiestniť, ich je približne 350. „A to sme zo začiatku netušili, že narazíme na stovky už nežijúcich ľudí, ktorí sú v pozemkovej knihe uvedení ako poslední vlastníci. Stáva sa, že na jednej parcele má dnes podiel aj dvadsať ľudí. Mnohým sme našli dedičstvo a poskytli kompletný dedičský servis,“ tvrdí. Práve preto nevie posúdiť, kedy sa lokalitu podarí sceliť do postačujúcej fázy, a odvoláva sa na koncoročný audit. Bocania by „spasiteľa“, ktorý by bol ochotný investovať aj napriek skepse z katastra, podľa všetkého, mali mať radi. Nemajú. Že sa stavba strediska rozbehne, ani neveria. „Dedina ide dolu vodou, turistov nieto, lebo nemajú po čo prísť. A s tými vlekmi je to tiež bieda, žiadne stredisko podľa mňa nebude. Neviem, či vôbec chcú niečo stavať,“ tvrdí dedinčanka v stredných rokoch predtým, ako sa schová za dverami domu. „A či vy poznáte Reháka? To on tam chce stavať,“ vytiahne na nás 83-ročná babička, keď debatu strhneme na lyžiarske stredisko. Hoci už dovtedy „tuná nebude“, dedine by stredisko podľa nej veľmi prospelo: „Aj my tam máme pozemky, ale za sto korún, to je málo. Veď by sa to dalo tak robiť, že by sa poprenajímalo, ale oni to tak nechcú, chcú všetko skúpiť. Keby dávali aspoň po dvesto,“ vzdychne si. Ocenenie pozemkov zo strany developera nie je jednoznačné. Kým jemu môže vyššia cena nabúrať obchodný model, ktorý už nebude „predajný“, pre obyvateľov ide často o posledný majetok, ktorý majú. Starosta informuje o orientačnom posudku, ktorý lokalite uznáva hodnotu 140 korún za štvorcový meter ešte predtým, než k nej bude dotiahnutá kanalizácia a voda. Podľa Jozefa Modrovicha z pôvodne súperiacej firmy Diverso môže byť hodnota pozemkov od 150 do dvesto korún. Na prehnané očakávania domorodcov si však sťažuje i on. Podobné nálady tunajších potvrdzuje i čašník z neďalekej Čertovice: „Mnohí chcú za tie pozemky päťsto korún. Hoci desaťročia ležali ladom, teraz by na tom chceli zbohatnúť.“ P. Michač naráža aj na iný problém: „Som zvyknutý rokovať s ľuďmi, ktorí si zmluvu aspoň prečítajú. Ale mnohí sedliaci často nerozumejú ani pojmu zmluva o budúcej zmluve, na základe ktorej mám možnosť vlastnícke právo k pozemku nadobudnúť, ale peniaze im vyplatíme až po uzatvorení kúpnej zmluvy. Je to štandardný model. Ale na základe toho si myslia, že ich chceme podviesť.“ Biznis aj pre občanov J. Böhmer by rád videl medzi občanmi a podnikateľmi symbiózu. A tá sa podľa neho dá dosiahnuť participáciou občanov na „biznise“ formou podnájmu svojich pozemkov. „Nikto nemá problém pozemky prenajať. Ľudia sú si vedomí, že bez výstavby sa na ich pozemkoch robiť nič nebude. V podobných strediskách bývajú všetky aktivity najmä ‚džobmi‘ miestnych ľudí. Ľudia z toho žijú, majú tam bufety, reštaurácie, lyžiarske školy, servisy. Ak investor všetko kúpi, majiteľov pozemkov odsunie.“ Developer však s participáciou občanov problém nevidí, skôr ju víta. „V stredisku bude priestor aj pre domácich. Náš projekt ráta s omnoho väčším počtom klientov ako možností ubytovania v našich zariadeniach. Hostia budú radi, ak budú môcť prebývať aj v chalupách v obci,“ tvrdí P. Michač. Skúsený horal v úlohe starostu Bocanov sa na premenu zaspatej dediny na veľké turistické stredisko už pripravuje. „Vybavil som pre dvadsať ľudí pobyt v lyžiarskom stredisku Kaprun. Aby našinci videli, ako to je,“ tvrdí. Mnohí z občanov často nepoznali ani základné veci, ktoré v strediskách fungujú. „Vraveli mi: ,Tak mi, starosta, povedz, kde tí ľudia bývajú, keď sú tu samé penzióny.´ Odpovedám im: ,No práve to. Oni si ich postavili vo vlastných domoch, tak ako by to mohlo byť aj u nás.´“ Starosta i developer však veria, že stredisko by nebolo len pre lyžiarov, ale rozbehlo by aj letné aktivity. „Turistika s horskými vodcami, zdravotné pobyty, oddych, rekreácia,“ vyratúva J. Böhmer. Otázniky „Strategická“ investícia v malej obci však poskytuje aj iné špecifiká, ktoré by inde zaváňali rodinkárstvom. Jeden zo súčasných dodávateľov architektonických plánov bol v čase výberu developera zároveň poslancom zastupiteľstva. Je ním dodnes. Podobne priamo zamestnancom Boca Resort sa stala dcéra niekdajšej starostky. Podozrenia však nemusia byť úplne namieste. Pracovať pre nich začali až po výbere developera a nájsť v obci so 161 obyvateľmi prijateľného zamestnanca, ktorý by nebol priamo alebo rodinne napojený na veci verejné, nie je jednoduché. Ešte horšie je to s hľadaním architekta. „Pre firmu, ktorá nám dodávala územný projekt, je ideálne mať ako subdodávateľa architekta, ktorý v obci žije a dôverne ju pozná,“ tvrdí P. Michač. J. Böhmerovi sa však uprednostnenie Boca Resort pred Diversom už v tom čase nepozdávalo. Projekt od „porazenej“ firmy sa mu zdal reálnejší. „Bola to skúsená stavebná firma, mali slušnú predstavu, ako riešiť pozemky. Skúpiť ich postupne a postupnými krokmi stavať.“ „Obaja investori predložili ponuky a zámery zastupiteľstvu. Poslanci rozhodli jednohlasne na základe prezentácie. Ja nehlasujem,“ ozrejmuje pre Profit exrichtárka. To sa však nezhoduje s výpoveďou Vladimíra Böhmera, jedného z poslancov, ktorý v tom čase v zastupiteľstve partnera schvaľoval. „Starostka nám niekoľkokrát zopakovala, že si už vybrala a že my sme len poradný orgán a ona nás nemusí rešpektovať,“ tvrdí. A čo ich dokázalo tak jednohlasne presvedčiť? „Vyberali sme na základe krátkej prezentácie. Nevedeli sme viac. Prekážalo nám, že to od nás chceli strašne rýchlo,“ spomína. J. Modrovich z konkurenčného Diversa však tender za neštandardný nepovažuje. „Musím ale povedať, že pred troma rokmi som bol naladený optimistickejšie. Mal som takú naivnú predstavu, že ľudia v regióne sa budú tešiť, že sa tam niečo rozbehne.“ Profit, Matej Gašparovič, 23.8.2008

Realitné fondy, v ktorých je vyše 3,5 miliardy korún, na Slovensku fungujú viac ako rok. Aj keď odporúčaný investičný horizont pre fondy nehnuteľností je štyri a viac rokov, už dnes sa možno pozrieť, čo odplyvnilo ich minulú výkonnosť a ako sa odhaduje ich ďalší vývoj. Malí sú výkonnejší To, že správcovská spoločnosť nemusí byť obrovská, aby priniesla klientom vysoký výnos, dokazuje aj ročná výkonnosť realitných fondov. Prvá penzijná, ktorá otvorila svoj fond v lete minulého roka ako posledná na Slovensku, dosiahla ročný výnos vyše 11,5 percenta. Predseda predstavenstva spoločnosti Stanislav Žofčák vidí príčinu dobrých výsledkov v rýchlom investovaní získaných prostriedkov, v tom, že smerovali priamo do realít a že zostali na Slovensku. Aj najstarší slovenský realitný fond od Investičnej a Dôchodkovej sa pochlapil dobrým výkonom na hranici dvojnásobku výnosov termínovaných vkladov. Martin Ďuriančik z Tatra Asset Managementu je spokojný s výkonnosťou TAM-Realitného fondu po prvom roku fungovania. "Úvodná fáza fondu je charakteristická dôrazom na vyhľadávanie a analýzu realitných projektov, a s tým, prirodzene, súvisia právne a technické náklady,“ upozorňuje. Portfóliový manažér Asset Managementu Slovenskej sporiteľne Vladimír Bolek podčiarkuje, že rok je krátky čas na hodnotenie fondu. "Nákup podielu v realitnej spoločnosti môže trvať aj pol roka.“ Prezrádza zároveň, že realitný fond môže investovať nielen priamo do nehnuteľností, ale aj do podielov iných realitných fondov, dlhopisov realitných a developerských spoločností či hypotekárnych záložných listov. Bohatí investori Najväčšiu vstupnú investíciu, štvrť milióna korún, si vyžadoval TAM-Realitný Fond. "Fond je od ukončenia upisovacieho obdobia v minulom roku uzatvorený pre nových investorov. Jeho ďalšie otvorenie plánujeme v horizonte niekoľkých mesiacov v súvislosti s dokončením akvizícií a potrebou kapitálu pre nové projekty,“ informuje Ďuriančik. Prvá penzijná investorov láka na niekoľkonásobne nižšiu investíciu. Prvý podiel si možno kúpiť za 50-tisíc, ďalšie nákupy už môžu byť za 10-tisíc korún. Fondy nehnuteľností na Slovensku (ku koncu júla). Zdroj: správcovské spoločnosti, SASS. Infografika HN Pre zväčšenie kliknite na obrázok Budúce výnosy Aké výnosy nám fondy nehnuteľností ponúknu do budúcnosti, závisí od viacerých faktorov. "Bude to dostupnosť nových a výnosnosť nakúpených realitných projektov a vývoj cien nájmov a nehnuteľností,“ myslí si výkonný riaditeľ IaD Vladimír Bencz, ktorý odhaduje budúcu ročnú výkonnosť Prvého realitného fondu nad šesť percent. Žofčák z Prvej penzijnej je optimistickejší a pre svoj fond predpokladá 8 až 10 percent ročne. "Na celkový výnos bude vplývať aj vývoj na európskom realitnom trhu, ako aj úroveň úrokových sadzieb v krajinách, kde má fond investované prostriedky v dlhopisoch realitných a developerských spoločností a v minimálnej miere taktiež vývoj na trhu s akciami realitných spoločností,“ dopĺňa Bolek, ktorého spoločnosť vložila peniaze aj do zahraničných realitných investícií. Kríza bez vplyvu Väčšina realitných fondov negatívny vplyv hypotekárnej krízy na svojich výsledkoch nezaregistrovala. "Nižší záujem zahraničných realitných investorov o investície na Slovensku sa priebežne premieta do potenciálne vyššej výnosnosti nových projektov, o ktoré sa zaujímame,“ hovorí Ďuriančik. "Záujem o realitný fond Prvej penzijnej sa zvyšuje aj vďaka zhodnoteniu, z ktorého vidieť, že hypotekárna kríza nemala naň žiadny vplyv,“ hodnotí Žofčák. Podľa neho to bolo práve vďaka formám investovania - priamo do realít a na Slovensku. Bolek nevylučuje určitý vplyv krízy na SPORO realitný fond, ktorý po uvádzacom období zaznamenal len menšie objemy čistých predajov. "Hlavným dôvodom je, že investori väčšinou svoje investičné rozhodnutia zakladajú na historickej výkonnosti fondov. V tomto prípade veľkú rolu zohralo aj široké mediálne pokrytie hypotekárnej krízy. Očakávame, že záujem investorov pritiahne postupne sa zvyšujúca výkonnosť Sporo realitného fondu, ako aj rastúca dôvera v reality ako triedu aktív,“ predpokladá manažér. HN, Ivan Szabó, 5.8.2008

Request full translation of this article on info@districteurope.com K obytnému komplexu na ulici Vysokoškolákov pribudnú obchody a kancelárie Popri tom, ako obytný vežiak Europalace v Žiline rastie do výšky, k nemu pripravuje developer prístavbu. Štvorpodlažné obchodno-kancelárske doplnenie objektu pracovne pomenované Europalace 2 vyrastie v časti pozemku medzi prvou časťou a bytovkou The Cube vo výstavbe. Prístavba má mať štyri nadzemné podlažia rozdelené medzi nákupy a administratívu. V meste tak pribudne zhruba 2-tisíc m2 prenajímateľnej obchodnej plochy a cca 5 100 štvorcových metrov kancelárií. Dve podzemné podlažia prinesú 220 parkovacích miest. Obchodné priestory budú prepojené s prvou časťou a podľa dokumentov predložených štátnym orgánom dopĺňajú a dotvárajú Europalace 1. Objemovo pôjde o prirodzené pokračovanie dvojpodlažnej podnože, od ulice Vysokoškolákov sa mierne odsúva. „S výstavbou dvojky začíname v septembri tohto roku,“ pre TRENDreality.sk približuje Ivan Matejčík, predseda predstavenstva developerskej spoločnosti SSiM. Prístavbu plánujú otvoriť spolu s prvou časťou, teda začiatkom leta 2009. Predpokladané náklady na výstavbu dosahujú 360 miliónov korún. Obytný komplex Europalace v mestskej časti Vlčince sa stavia od minulého roka, jeden vežiak bude mať 22 poschodí, nižší blok vyrastie do výšky ôsmeho poschodia. Stoja na dvojpodlažnej obchodno-kancelárskej podnoži, obe ich výškové časti prinesú dokopy 128 bytov. Trend, Ľuboš Mistrík, 29.5.2008

Request full translation of this article on info@districteurope.com! W. Richter: Nebezpečné je, keď neodpovedajú na dopyt zákazníkov a obchodníkov V strednej a východnej Európe sa stavia veľa nákupných centier najmä v hlavných mestách. Niektoré však nie sú motivované záujmom obchodníkov ani potenciálom zákazníkov, ale ambíciami investorov a developerov. To je nebezpečný faktor. Na konferencii Rising Stars o nákupných centrách vo Viedni to konštatoval riaditeľ RegioPlan Consulting Wolfgang Richter. Podľa neho možno trend posledných rokov všade vo svete pomenovať heslom „mega, mega“. Stavajú sa obrovské nákupno-zábavné komplexy s rozlohou až milión štvorcových metrov. Cieľom je zaujať návštevníka na jednom mieste na čo najdlhší čas. „Kedysi sa obchodné domy Ikea budovali pri nákupných centrách, dnes sa shopping centrá stavajú vedľa Ikea,“ hovorí W. Richter. Ďalším populárnym typom projektov sú nákupné strediská nadväzujúce na infraštruktúrne centrá ako stanice, letiská alebo štadióny. Výhodou je istota veľkého množstva ľudí, ktorí sa v takýchto priestoroch pohybujú, ako aj do veľkej miery vybudované siete a komunikácie, čo výstavbu zlacňuje. Príkladmi sú v Európe Lipsko, Zuerich alebo letisko Praha-Ruzyň, či viedenské železničné stanice West, Sued alebo Mitte. Nákupná zóna sa plánuje aj pri letisku vo Schwechate. Shopping centrum dokončujú pri futbalovom štadióne v Prátri. Vo svete sú najznámejšie takéto projekty v Dubaji, Dohe a Pekingu. Kľúčom k úspechu nákupného centra nie je podľa šéfa RegioPlanu ani veľkosť, ani za každú cenu rozľahlé plochy pre trávenie voľného času a zábavu, dokonca ani dokonalá architektúra. V prvom rade je to dobrá lokalita, koncept a kvalitné prevedenie. Centrum si musia v prvom rade obľúbiť zákazníci. „Pre úspech nie je ani tak dôležitá veľká vízia, ako skôr súhra jednotlivých drobných faktorov,“ tvrdí W. Richter. Trend, Peter Kremský, 13.5.2008

Spolu s írskym Belfastom a vietnamským Ho či Minovým mestom sú Košice na zozname lukratívnych destinácií. Naznačuje to správa o globálnych možnostiach developerov CoreNet Global. Hoci v počte postavaných bytov a projektov začínajú Košice len pomaly dobiehať Bratislavu (4 700 bytov oproti 14-tisíc rozostavaným bytom v hlavnom meste), podmienkami, ktoré developerské firmy vyhľadávajú, ju už dávno predbehli. Vyčerpaná Budapešť Východ Slovenska sa v radoch developerských firiem popularizuje na úkor vysokých nákladov, nedostatku pracovnej sily a privysokého obratu vo svetových mestách ako Bukurešť či Budapešť. Development sa totiž začína obzerať po iných možnostiach. Podľa Dennisa Donovana z poradenskej spoločnosti Wadley-Donovan-Gutshaw smerovanie realitných investorov v súčasnosti lákajú okolia stredne veľkých miest. "Čo sa týka peňazí, je rozumné investovať v Košiciach, Belfaste či čínskom Chengdu," tvrdí Donovan. Problémom by podľa neho nemala byť ani infraštruktúra, tá sa však musí rozvíjať. Karta sa obracia Z pohľadu developmentu dvoch koncov republiky sú Košice developerom čoraz bližšie. Bratislava naďalej dominuje rebríčkom v počtoch nových projektov, Košice však poskytujú potenciál. Na východ upriamili svoje najnovšie plány viacerí slovenskí realitní investori. Spoločnosť HS Development postaví v meste obytný súbor pre viac ako dvesto rodín, pričom investícia zhltne necelú miliardu korún. Podľa projektového manažéra HS Developmentu Attilu Noreka sa pôvodne uvažovalo o polyfunkčnom komplexe. "Nakoniec práve v súlade s požiadavkami trhu sme sa rozhodli pre čisto obytný súbor." Koncom vlaňajška sa rovnako rozbiehal logistický projekt Logistic Park Košice Airport. Do 45-tisíc štvorcových metrov zainvestovala naša finančná skupina Penta. Investovať sa spoločnostiam pritom oplatí nielen do rezidenčných projektov. Priemyselná oblasť pri obci Kechnec je sídlom už štrnástich zahraničných firiem. "Go east" V porovnaní s Bratislavou môžu Košice ťažiť aj z výhody nových malých investorov. Tí sa časom s určitosťou budú presúvať na východ krajiny. Odhady developerov preto počítajú s investíciami už teraz. Možnosť prenájmu plochy sa totiž môže v Košiciach z pohľadu investičného developmentu stať pre Košice kľúčová. Podľa Útvaru hlavného architekta Košíc si investori a developeri začínajú uvedomovať rastový potenciál mesta a okolia. V najbližších piatich rokoch totiž prinesú do Košíc ďalších približne sedemnásť miliárd korún. V meste majú pribudnúť aj desaťtisíce štvorcových metrov administratívnych priestorov. Rastúci záujem investorov plodí aj obavy architektov. Podľa útvaru architekta mesta môže dôjsť až k nerovnomernému rozvoju mesta. Pre mesto však, naopak, môže byť horšie, ak by kvôli neochote investori a developeri z Košíc odišli. V súčasnosti sú totiž v meste prijateľné aj ceny nehnuteľností, hoci tie rastú takmer každý mesiac. V porovnaní s hlavným mestom však podobnú úroveň nedosahujú. Podľa údajov Národnej banky Slovenska je vývoj cien bytov v Košickom kraji za posledné tri štvrťroky najdynamickejší. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roku priemerne vzrástli takmer o polovicu. Dvojizbový byt za viac ako pol milióna dnes možno kúpiť za 790-tisíc korún. Radovan Žuffa, HN, 11.5.2008

Request full translation of article on info@districteurope.com! Projektovou spoločnosťou je najčastejšie spoločnosť s ručením obmedzeným. Ak je vytvorená iba na realizáciu projektu a tento je realizovaný len cez túto projektovú spoločnosť, mala by byť spoločnosť založená v čo najjednoduchšej forme. Keďže základom každého projektu je pozemok, treba jeho získaniu venovať primeranú pozornosť. Ak namiesto kúpy je uzatváraná len zmluva o nájme pozemku, malo by byť v nájomnej zmluve určené aj predkupné právo v prospech developera alebo projektovej spoločnosti. Prevod nehnuteľnosti sa realizuje prostredníctvom kúpnej zmluvy. Kúpna zmluva by mala opisovať jednotlivé štádiá transakcie a zodpovednosť zmluvných strán. Čo je dôležité Medzi najdôležitejšie ustanovenia kúpnej zmluvy je ustanovenie o negatívnych záväzkoch predávajúceho, ktorým sa zabezpečuje obmedzenie predávajúceho ďalej s pozemkom nakladať. Ďalším dôležitým ustanovením je opis právneho a faktického stavu pozemku - toto sa robí vo vzťahu k predávajúcemu a prevádzaným nehnuteľnostiam. Záväzky môžu byť dohodnuté negatívne (vymedzenie úkonov, ktorých sa musí predávajúci zdržať) alebo pozitívne (povinnosť predávajúceho zabezpečiť, aby opísaný stav bol ku dňu odovzdania nehnuteľnosti rovnaký ako pri podpise zmluvy s výnimkou zmien schválených kupujúcim). Ako platiť Vážnou otázkou je platba kúpnej ceny pred vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Platba môže byť uskutočnená prostredníctvom viazaného účtu, často sa však zabúda na potrebu dohodnúť sa, že uhradením kúpnej ceny dochádza k zániku záväzku (jeho splnením) zaplatiť kúpnu cenu podľa kúpnej zmluvy. To je dôležité pre prípad, že by správca porušil svoju povinnosť a odmietol vydať prostriedky na účte predávajúcemu alebo pre prípad smrti správcu - fyzickej osoby. Rovnako by išlo o prípady, že by majetok správcu podliehal výkonu rozhodnutia alebo by spadal do konkurznej podstaty. Vtedy by mohol predávajúci požadovať zaplatenie kúpnej ceny znovu. Stavbu budovy realizuje najčastejšie externá stavebná spoločnosť alebo materská spoločnosť developerskej spoločnosti. Zmluvy o dielo musia byť podrobné a pri ich príprave by sa mali dodržiavať určité zásady: detailne vymedziť dielo, rozsah prác a výkonov a ich kvalita. Cena by mala byť fixná za celé dielo a platená by mala byť po jednotlivých častiach po ukončení určitých fáz . S cieľom bezproblémového odstránenia nedostatkov má byť síce priznaná, ale nevyplatená určitá čiastka (tzv. zádržné). Konečné odovzdanie diela by malo byť jednoznačne určené, aby následne nemohlo dôjsť k svojvoľným termínom dokončenia a odovzdania. Pod sankciou by malo byť akékoľvek posunutie termínu dokončenia diela aj vzhľadom na uzatváranie zmlúv s budúcimi nájomcami a kupujúcimi. Najdôležitejším dojednaním po zhotovení diela je poskytnutie záruky za akosť a bankovej záruky pre prípad, že by sa po vykonaní diela vyskytli na ňom nedostatky. Nezabudnite! rámec Developer by sa mal snažiť pri transakcii minimalizovať riziká, plynúce z prípadného vyhlásenia konkurzu na majetok zhotoviteľa. Je nutné vymedziť prechod vlastníckeho práva k jednotlivým častiam zhotovovanej budovy na projektovú spoločnosť. Zhotoviteľ by mal byť samozrejme náležite poistený so širokým rozsahom poistenia. Niekoľko rovín Riadenie developerského projektu možno chápať v niekoľkých rovinách. Ide hlavne o začatie štúdie vykonateľnosti až po predaj budovy konečnému investorovi. Toto vykonáva spravidla developer. Osobitosťou je tzv. projekt management, ktorý vedú odborní projektoví manažéri. Ich úlohou je hlavne riadiť a kontrolovať výstavbu. Jeho úloha môže byť užšia alebo rozsiahlejšia v závislosti od potreby: pripravuje realizáciu projektu vrátane kompletizácie dokumentácie pre vydanie kolaudačného rozhodnutia, realizáciu projektu a činnosť stáleho technického dozoru. Činnosť projektového manažéra sa uskutočňuje v úzkej súčinnosti a koordinácii s developerom - projektovou spoločnosťou - a zhotoviteľom stavby. Manažér spravidla riadi realizáciu projektu každodenne, organizuje odovzdanie staveniska, komunikuje so zhotoviteľom stavby a ďalšími zúčastnenými subjektmi. Ďalej vykonáva dohľad nad zhotoviteľom pri vypracovaní podrobného harmonogramu pre jednotlivé časti stavby, kontroluje faktúry, vykonáva dohľad nad predložením atestov a certifikátov, identifikuje nedostatky a nedorobky, dohliada na odstraňovanie nedostatkov a nedorobkov, organizuje odovzdanie dokončeného diela vrátane zhotovenia zápisu. Súčasne môže byť poverený dohľadom nad nákladmi - ako tretia osoba kontroluje, či fakturované náklady zodpovedajú vykonanej práci zo stránky kvality aj kvantity. Jeho úlohou môže byť teda aj zníženie nákladov. HN, 2.5.2008, Eva Siminská

Request full translation of article on info@districteurope.com! Kým v niektorých mestách sa byty len zobúdzajú a ceny stále rastú, v Bratislave a Žiline už aj klesajú Slovenský trh s bývaním sa v niektorých oblastiach blíži ku kulminačnému bodu. Zhodujú sa na tom analytici, realitní agenti i bankári. TREND pred vyše mesiacom vo svojej analýze ukázal, že Slovensku, najmä jeho hlavnému mestu hrozí realitná bublina. Hovoria o tom ukazovatele porovnávajúce priemerné príjmy a trh prenájmov s aktuálnymi cenami bytov. O čo rýchlejšie sa bude bublina ďalej nafukovať, o to prudšie môže byť jej prasknutie. Najnovšie čísla mapujúce ceny bytov v jednotlivých regiónoch za prvé tri tohtoročné mesiace naznačujú, že napríklad v Bratislave či Žiline sa rast začína zmierňovať. Navyše, rozdiel medzi inzerovanými cenami a tými, za ktoré si bývalý a nový majiteľ skutočne tľapnú, sa opatrne zväčšuje. Ponuka a realita Generálny sekretár Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska (NARKS) Martin Lazík je presvedčený, že z medziročného pohľadu cítiť ku koncu prvého štvrťroka najmä dozvuky prudkého nárastu z druhej polovice minulého roka. Začiatok tohto sa už nesie v znamení iného trendu. „V Bratislave vidno zo štatistík za január až marec stagnáciu – podľa lokality a typu bytu štvrťročný nárast o percento-dve, ale aj pokles o tri až päť percent,“ prezrádza M. Lazík. Naopak, v Prešove či Košiciach rástli ceny v tomto období o zhruba desatinu. „Trh je presvedčený, že toto je vrchol cien starých bratislavských bytov, kým nové ešte stále majú priestor na rast,“ potvrdzuje medvediu realitnú náladu konzultant agentúry Lexxus Filip Žoldák. Ceny dlho rástli rýchlejšie ako príjmy a „niekde sa to muselo zastaviť“. Podľa neho sa staršie byty dostali na úroveň, že sú po pripočítaní nákladov na potrebnú rekonštrukciu rovnako drahé ako porovnateľné nové byty. Tú môžu ťažko prekročiť. Podobná ako v Bratislave je situácia aj v Žiline – riaditeľ tamojšej realitnej agentúry Licitor Patrik Kurimský konštatuje, že ceny starších bytov sa zastavili a držia sa vysoko. No tento rok na trh príde viacero nových projektov s cenami 40- až 50-tisíc korún za štvorcový meter, a preto „asi zamieria dole“. V súčasnosti Žilinčania ponúkajú staršie byty okolo úrovne 35-tisíc Sk/m2. M. Lazík upozorňuje, že okrem pribrzdenia rastu priniesol tento rok aj výraznú segmentáciu ponuky. Rozdiel medzi cenami bytov po rekonštrukcii a v pôvodnom stave je tri- až päťtisíc korún za štvorec. Veľké oči Podľa riaditeľa bratislavskej agentúry Bond Petra Danihela vznikla paradoxná situácia, že ponúkané ceny bytov síce stúpajú, no predaj sa výrazne spomalil: „Tempo predaja sa znižuje, čo sa prejaví na cenách s oneskorením,“ vysvetľuje. Aj M. Lazík potvrdzuje, že ponukové ceny ešte zďaleka neznamenajú sumy peňazí, ktoré sa za byty aj skutočne vyplatia. Rozdiel medzi inzerovanou a transakčnou cenou je podľa neho od dvoch do desať percent. Tendencia? Oproti minulosti vidno posun k vyššej zľave. Čoraz väčšiu časť ponúk na trhu tvoria byty, ktoré sa inzerujú niekoľko mesiacov. Ich predaj zjavne neponáhľa. Buď ide o testovacie ponuky špekulantov, ktorí v bytoch nebývajú a len skúšajú, či by za ne nedostali vysnívané sumy. Alebo sa cena postupne znižuje, až kým sa nenájde záujemca. „Ľudia si to už všímajú, že cena časom môže aj klesnúť,“ hovorí zástupca NARKS. Môže to ísť aj dole Štatistiky teda zatiaľ prajú prognostikom ďalšieho cenového boomu, no obrat trendu už na trhu cítiť. M. Lazík vidí dôvod najmä v cenách, ktoré sú vyššie ako reálne možnosti Slovákov dychtivých po zmene bývania. Ľudia, ktorí chceli uložiť do nehnuteľností peniaze pred príchodom eura, sa „vybláznili“ v druhom polroku 2007, nenechávajú si to na poslednú chvíľu, vysvetľuje. Opakuje sa tak scenár z obdobia vstupu Slovenska do Európskej únie – pár mesiacov pred vstupom a po ňom trh vyčkával, aj teraz sa objemy výrazne znižujú. P. Danihel ponúka iný scenár možného vývoja. Je presvedčený, že špekulatívne nákupy stále trvajú, pretože mnohí zákazníci si stále potrebujú uložiť do nehnuteľností prebytočnú korunovú hotovosť. „Odhadujem, že v Bratislave narastú ceny do konca roka ešte o 30 percent – davová psychóza nevychladne. Niekde to bude viac, ale niekde možno vôbec, závisí od lokality,“ uvažuje. Trh sa výrazne mení, klienti oproti minulosti predsa len viac zvažujú okolie, dopravnú dostupnosť a prostredie konkrétneho bytového domu. Čo príde po eure? P. Danihel predpokladá, že ľudia sa budú chcieť opäť dostať k hotovosti a začnú nehnuteľnosti viac predávať. Môže sa potom stať, že sa ceny zastavia a najmä tí, ktorí kupovali na pôžičky, znervóznejú. Spustilo by to vlnu výpredajov. Konkurenčné „štvorce“ „Ceny nespadnú na polovicu,“ ubezpečuje M. Lazík. O niečo však klesnúť môžu. Dôvodom je najmä rastúca ponuka nových bytov, ktoré sa predávajú za iba o niečo vyššie ceny. V Bratislave by v tomto roku mali prísť na trh tri projekty s viac ako tisíc bytmi a vyše desať ďalších, ktoré ich ponúknu niekoľko stoviek. Pôjde pritom o nižší až stredný cenový segment, teda úroveň okolo 60-tisíc Sk/m2. Konkurovať petržalským panelákom si napríklad dáva za cieľ developerská spoločnosť Cresco, ktorá chce tento rok rozostavať svoj projekt novej polyfunkčnej štvrte South City na konci najväčšieho slovenského sídliska. Plánom je poslať v prvej várke na trh 1 500 bytových jednotiek. Ak bude developer postupovať podobne ako pri rozostavanom projekte Tri veže v širšom centre, kde pri kúpe bytu zákazníkovi stačí dvadsaťpercentná splátka, pričom zvyšok sa dopláca až po dokončení bytu, nebude pre Petržalčanov problém ani čakanie na postavenie nového domova. Pripravuje sa aj výstavba stoviek bytov v lacnejších lokalitách, ako je napríklad Východná stanica medzi Račou a Vajnormi, Lamač, Devínska Nová Ves či okolie letiska. Tie by sa mali predávať na úrovni dnešných bratislavských cien starších bytov v Rači alebo vo Vrakuni. F. Žoldák je presvedčený, že starším bratislavským sídliskám bude najtvrdšou konkurenciou výstavba zón rodinných domov za Bratislavou. V okolí Senca, Stupavy alebo Rusoviec pripravujú developeri pozemky pre tisíce rodinných domov. Pri cenách šesť až sedem miliónov korún za rodinný dom aj s pozemkom si splní sen o raňajkách v tráve čoraz viac obyvateľov sídlisk, čo prinesie na trh opäť viac starších bytov. Menej je viac Zabrzdenie trhu sa dotýka najviac realitných agentúr. No nie preto, že by mali záujem na prudkom raste cien, ako tvrdia kritici. Hoci nižšími cenami prichádzajú o možné provízie, cenový rozdiel je malý na to, aby im výraznejšie ovplyvňoval zisky, odmieta kritické hlasy zástupca NARKS. Pre agentúry je podľa neho lepšie, keď trh funguje a radšej sa uskutoční päť transakcií za nižšie ceny ako jedna za vysokú sumu. Čo očakávané zníženie objemov obchodov podľa M. Lazíka prinesie, bude užitočné prečistenie realitného trhu. Zmiznú z neho často „obývačkové“ realitné kancelárie, ktoré sa v ostatných rokoch vyrojili vďaka množstvu transakcií a dostatku práce. „Nie je predsa možné, aby v Rimavskej Sobote, kde sa takmer nič nepredáva, fungovalo osem realitiek,“ myslí si Martin Lazík. Pohľad späť Ponukové ceny starých bytov sa podľa cenovej mapy nehnuteľností (CMN), ktorej štatistiky plnia členovia Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska v prvom štvrťroku tohto roka oproti rovnakému obdobiu vlaňajška opäť číselne prudko zdvihli. Priemerný petržalský trojizbový byt napríklad za rok do marca 2008 zdražel o 35 percent a predávajúci ho ponúkali za zhruba 50 800 korún za štvorcový meter. Najvýraznejšie v rovnakom období stúp- la cena takéhoto bytu v Prešovskom okrese – o takmer 90 percent, v Košiciach skoro o 80 percent. Vyše 50-percentné zdraženie zaznamenali v okresoch Banská Bystrica a Nitra. No ide o regióny, kde sa ceny na začiatku vlaňajška pohybovali nízko – v Prešove na 15 600 korunách a v Košiciach na úrovni mierne nad 19-tisíc korún za štvorcový meter. Znamenalo to zhruba milión a štvrť, respektíve poldruha milióna korún za byt s rozlohou 80 štvorcových metrov. V súčasnosti ich predávajúci inzerujú za takmer dvojnásobok. Medziročný rast tam len dobiehal za- ostávanie za cenami v žiadanejších regiónoch Slovenska. Ostatné mestá už rastú oveľa pomalšie. Najlepším príkladom je Žilina, ktorá štatisticky vykázala podobne ako Trnava alebo Bratislava tretinový medziročný rast cien starších bytov. Pritom vlani bola spolu s Košicami slovenským lídrom nad 50-percentnou hranicou. O niečo rýchlejšie v porovnaní s trojizbovými bytmi rástli vo všetkých regiónoch ponukové ceny menších bytov. No štatistiky nie sú celkom porovnateľné, keďže najčerstvejšie údaje podľa CMN hovoria o pohybe cien v okresoch, kým vlaňajšie čísla Národnej banky Slovenska vykazujú zdražovanie podľa krajov. Ako hovorí Mikuláš Cár z centrálnej banky, dosiaľ nemajú presné údaje o vývoji slovenského realitného trhu v prvom štvrťroku. Dostupné predbežné čísla hovoria o spomalení rastu cien bývania vo všetkých slovenských krajoch. eTrend, Peter Kremský, 2.5.2008

Request full translation of article on info@districteurope.com! BRATISLAVA 2. mája (SITA) - Za predpokladu, že bude pokračovať pozitívny ekonomický vývoj na Slovensku, je pravdepodobné, že silný rast úverov domácnostiam bude pokračovať aj v tomto roku. Ako ďalej informovala Národná banka Slovenska (NBS), objem poskytnutých úverov bude do veľkej miery závisieť od ďalšieho vývoja cien nehnuteľností. "Minimálne v roku 2007 bol rast cien nehnuteľností ťahúňom vysokého rastu objemu úverov," konštatovala centrálna banka. Dôležitý bude podľa NBS aj vzťah cien nehnuteľností k príjmom obyvateľstva a cenám za podnájom. Na druhej strane, nárast cien nehnuteľností môže spôsobiť, že pre domácnosti bude výhodnejšie si byt prenajať ako kúpiť, čo by mohlo znížiť dopyt po úveroch. Na pokles dopytu bude mať podľa NBS vplyv aj prebiehajúca svetová finančná kríza. Rast cien dlhodobých zdrojov sa môže preniesť na úročenie úverových produktov. Pokles hodnoty finančných aktív domácností môže negatívne ovplyvniť dôveru obyvateľstva v ich finančnú situáciu a tým aj ochotu zadlžovať sa. Výrazný vplyv na dopyt po úveroch v roku 2007 mal vývoj na trhu nehnuteľností, keď rast cien rezidenčných nehnuteľností nútil domácnosti brať si väčší objem úverov na financovanie ich kúpy. Rast cien nehnuteľností bol vyšší ako rast reálnych príjmov. "Vznikal tak určitý časový tlak na domácnosti, aby si nehnuteľnosť zaobstarali pri ešte relatívne nižších cenách," informovala NBS. Časť dopytu tvorili aj špekulatívne nákupy, keď vysoký rast cien robil z nehnuteľností zaujímavé aktívum na investovanie. Vo väčšine krajov mimo Bratislavského kraja sa podľa centrálnej banky zlepšila ekonomická situácia, čo sa prejavilo na ochote bánk financovať domácnosti. Medziročne vyššia dostupnosť úverov sa prejavila aj na vyššom raste cien nehnuteľností. K rastu financovania bývania prispievala aj skutočnosť, že pre domácnosti bolo výhodnejšie zobrať si úver a nehnuteľnosť kúpiť ako platiť podnájom. Splátka úveru spolu s dodatočnými nákladmi spojenými s nehnuteľnosťou boli v roku 2007 nižšie ako ceny podnájmu. Trhu s úvermi domácnostiam v roku 2007 naďalej dominovali tri najväčšie banky. Ich podiel na celkovom stave úverov predstavoval na konci roka 2007 viac ako 60 %. Na absolútnom náraste v roku 2007 bol ich podiel 70-percentný. Domácnosti podobne ako v minulých rokoch mali záujem najmä o úvery na bývanie. Tie medziročne stúpli o 30 %, pričom na tomto raste mali dominantný podiel tri najväčšie banky. Viaceré banky pri financovaní bývania naďalej preferovali klasické hypotekárne úvery. Výrazne však stúpal aj objem iných úverov na bývanie. V rámci stavebného sporenia sa potvrdil trend z minulých rokov, keď rástli najmä medziúvery. Copyright © SITA 2008; SME, 2.5.2008

Request full translation of article on info@districteurope.com! Developerská spoločnosť GTC (Globe Trade Centre S. A.), ktorá v hlavnom meste Slovenska stavia bytový komplex Vinohradis, získala prestížne ocenenie v kategórii Developer roka 2007 za svoju prácu v krajinách strednej a východnej Európy. Cenu odovzdali vo Varšave. Porota pozostávajúca z odborníkov z rôznych oblastí - finančníkov, developerov, realitných agentov a konzultantov volila víťaza z množstva nominovaných firiem, medzi ktorými boli aj spoločnosti etablované na Slovensku - Orco Property Group, Quinlan Private Golub či Trigranit Development. GTC získala cenu CEE Developer roka 2007 opakovane, po tom, čo bola v roku 2004 vyhlásená nielen za Developera roka, ale aj za CEE Outstanding Company of the Year (Výnimočná spoločnosť roka). SME reality, 26.4.2008

Request full translation of article on info@districteurope.com! Ceny bytov na Slovensku až na výnimky naďalej rastú. K tým patria nitrianske garsónky a veľké trenčianske byty, ktoré v marci stáli približne rovnako, ako mesiac predtým. Apríl na slovenský trh realít v krajských mestách priniesol ďalšie zvýšenie cien bytov. Výnimkou boli len garsónky v Nitre a trojizbové byty v Trenčíne, kde stredné hodnoty ponukových cien za meter štvorcový medzimesačne zostali prakticky na tej istej úrovni. Z pohľadu polročného vyhodnotenia, prírastky na cenách v týchto mestách a veľkostných typov bytov boli od októbra do marca nižšie ako od septembra do februára. V Nitre, ktorá sa počas vlaňajška viackrát stala rekordérom v cenových nárastoch sa tak situácia začína upokojovať a výraznejšie sa tu, viac ako iné byty v meste, zdražujú už len jednoizbové byty a dvojgarsónky. Najväčší medzimesačný cenový skok zaznamenala Banská Bystrica. Ceny jednoizbových bytov a dvojgarsóniek v inzerátoch sa počas tridsiatich dní zvýšili o deväťtisíc korún za meter štvorcový, z pohľadu predchádzajúceho šesťmesačného obdobia to bolo viac ako pätnásť a pol tisíca korún. Spomedzi ďalších krajských miest významný rast dosiahli rovnako veľké byty aj v Trnave, kde medzimesačne ceny vzrástli o takmer päťtisíc korún za meter štvorcový a polročné vyhodnotenia ukázali rast takmer trinásť tisíc korún za meter štvorcový. V hlavnom meste Slovenska sa upokojil najmä trh s rodinnými domami vrátane pozemkov pre ne. Z väčších miest v okolí Bratislavy, ktoré sú v takej vzdialenosti, odkiaľ obyvatelia môžu každodenne dochádzať do metropoly za prácou, a pritom začínajú poskytovať aj vlastné možnosti zamestnať sa, je už tradične najdrahší Senec. Ceny rodinných domov si od Pezinka či Malaciek počas posledných troch mesiacov udržiavajú stabilný cenový odskok viac ako sedemtisíc korún za meter štvorcový. Martin Lazík, SME reality, 26.4.2008